Osada je rozložená pod severnými svahmi Kobylieho vrchu v Belianskych Tatrách. Má liečebno-turistický charakter. Jej najväčšou atraktivitou je národná prírodná pamiatka Belianska jaskyňa , jediná verejnosti sprístupnená krasová jaskyňa v Tatranskom národnom parku. Samotnú osadu tvoria obytné domy a neveľké rodinné penzióny z konca 19. a 20. storočia, umiestnené akoby priamo v rozsiahlom lesnom parku .Nad cestou Slobody, ktorá osadou prechádza, sa nachádza komplex Odborného liečebného ústavu respiračných chorôb.

Osada poskytuje možnosti rozmanitých nenáročných vychádzok do okolia, napr. na Kežmarské Žľaby, smerom do rázovitej obce Lendak, alebo na Šarpanec, ale je i východiskom turistických značkovaných ciest do Belianskych Tatier.

Osadu založilo na svojich pozemkoch nazývaných  Kotliny mesto Spišská Belá roku 1881, ako turistické letovisko a východisko do Belianskych Tatier, i v súvislosti so sprístupnením jaskyne. Prvý obytný prístrešok bol roku 1882 postavený pre strážcu jaskyne .Postupne sa tu stavajú ubytovne, reštaurácia ale i vilky bohatých občanov, vyrastá Kúpeľný dom s vodoliečbou a priestormi pre liečebný telocvik, ale osada má i kasíno a miestnosť pre divadlo. Počas prvej svetovej vojny sa v Tatranskej Kotline liečia vojaci . Po vojne Tatranskú Kotlinu mesto Spišská Belá predáva súkromnému podnikateľovi a po opätovnom predaji sa dostáva do majetku Ctibora Zeleného , ktorý zameriava celý liečebný komplex na liečbu tuberkulózy pre menej zámožných pacientov ,neskôr najmä pracovníkov železnice. Neďaleko Tatranskej Kotliny ešte roku 1874 založil poľský podnikateľ kamenársku usadlosť Kardolina s výrobou mlynských kameňov a cementu .Podnik zanikol, ale pri výstavbe Tatranskej Kotliny tu obnovili kameňolom, činný až do roku 1961, kedy ho na podnet speleológov a
T A N A P- u zrušili.