Wolkrov liečebný ústav 30-te roky

z konca 19.a zač. 20. storočia. Pri prechádzke osadou sa môžeme stretnúť napr. s hrazdenou, secesnou, funkcionalistickou i modernou architektúrou. Liečebný dom Orava bol vyhlásený za chránenú kultúrnu pamiatku.

  Tatranská Polianka tvorí turistické východisko do Velickej doliny, ale poskytuje i možnosti nenáročných  vychádzok po okolitých lesných cestičkách, i smerom napr. na Starý Smokovec, alebo smerom do Gerlachova. Osadou vedú cyklotrasy.

Tatranská Polianka bola založená na gerlachovských  urbárnych pozemkoch, kde podnikavý fiakrista a mäsiar Pavol Weszter  z Veľkého Slavkova kúpil poľanu Polianka i s okolitým lesom. Roku 1884 prestaval pôvodnú horáreň na chatku a roku 1888 tu stavia turistický hotel i s reštauráciou, neskôr ďalšie dva hotely. Novozaložená osada dostáva názov Weszterovo .Osada mala najprv turistický charakter ako východisko do Velickej doliny a fungovala tiež ako odpočinkové miesto pre fiakre a koče medzi Smokovcom a Štrbským Plesom. Charakter úspešnej liečebnej osady získava až  príchodom synovca Pavla Wesztera, doktora Michala Guhra., ktorý roku 1897 trvalo preberá vedenie Tatranskej Polianky .Postupne tu buduje niekoľko celoročne využívaných sanatórií. Zameriava sa na vodoliečbu a celoročnú klimatoterapiu. Je celosvetovo uznávaným odborníkom na liečbu Basedowovej choroby. Počas prvej svetovej vojny ministerstvo vojny vyhlásilo ústav v Tatranskej Polianke za lazaret Ćerveného  kríža.

Žltá stena

V roku 1919 je osade priznaný oficiálny názov Tatranská Polianka. Roku 1923 sa v Tatranskej Polianke liečil český básnik Jiŕí Wolker. Na jeho počesť sa dlhé roky v Tatranskej Polianke konala recitačná súťaž Wolkrova Polianka, pripomína ho i busta v parku a samotný názov ústavu – Wolkrov liečebný ústav tuberkulózy a respiračných chorôb. Tatranská Polianka má i významnú športovú históriu. Vďaka doktorovi Guhrovi sa roku 1911 uskutočňujú prvé medzinárodné lyžiarske preteky „zjazdové behy“ z Velickej doliny do Tatranskej Polianky s následnou dlhoročnou tradíciou. V 30. rokoch má osada veľké klzisko.

V blízkosti Tatranskej Polianky sa nachádza archeologická lokalita Žltá stena, pravdepodobne výšinne sídlisko ľudu púchovskej kultúry zo začiatku nášho tisícročia s kontaktami v popradskej kotline. Toto výšinné archeologické nálezisko bolo nenávratne narušené pieskovňou, ktorá tu vznikla, obzvlášť pri stavbe Tatranskej elektrickej železnice v rokoch 1908 – 1912 a následne, až po intenzívnu ťažbu piesku v 50.rokoch. Ťažba piesku tu bola zastavená až roku 1958.