30-te roky...

Neveľká osada na lúkach juhovýchodného úpätia Lomnického štítu, 2 km od Tatranskej Lomnice. Nachádza sa tu vojenská ozdravovňa, ktorej časť Esplanade z r. 1928, je chránená kultúrna pamiatka. V hornej časti osady, na priestoroch bývalého verejného táboriska a hospodárskych dvorov sú dva hotely. Z osady je možné podnikať nenáročné vychádzky po okolitých lesných cestičkách, alebo vychádzky do Tatranskej Lomnice,  či na Medvediu lúku s ohniskom, ale i dlhšie túry, napr. do doliny Zeleného sedla, alebo na Kopské sedlo, oddeľujúce Vysoké Tatry od Belianskych Tatier. Osadou prechádzajú tiež cykloturistické  trasy .V zime sú tu dobré podmienky pre nenáročných lyžiarov  a výborné podmienky pre beh na lyžiach.

  Zakladateľom osady je Matej Loisch, ktorý tu roku 1884 postavil poľovnícku chatu sprístupnenú aj verejnosti a neskôr i 27 izbový turistický hotel . Jej prvopočiatky však siahajú do stredoveku , kedy tu jestvoval veľkolomnický majer ,ktorý pravdepodobne  okolo roku 1360 zanikol. Správu o ňom nám zachoval aj znalec a bádateľ Tatier, Juraj Buchholtz starší zo 17. storočia: „.vo veľkolomnickom chotári leží rozsiahla a pekná plošina ovenčená kríkmi a rôznymi druhmi stromov, vzdialená na míľu od dediny, volajú ju Maklar podľa obce, ktorá tam kedysi stála a takto sa nazývala. Ešte dnes vidieť medze dávnych polí, zasypané studne, ale inak ostali len lúky....“ ( v preklade Ivana Bohuša str.).  

...a dnes

Počas prvej svetovej vojny vojenská správa zriaďuje v Tatranských Matliaroch barakový tábor pre ranených a chorých na TBC. V medzivojnovom a povojnovom období boli Tatranské Matliare miestom pravidelných oddychových stretnutí lomničanov. V „Hostinci u Mašlonku“ sa tu konali zábavy s hudbou a tancom. Raritou bol i otvorený bazén, ktorý sa dlhodobo využíval i napriek chladnejšiemu počasiu.

Niekoľko minút od osady, pri turistickom chodníku sa nachádza pamätná tabuľa a Loischov prameň.